V prvom rade si všimnite, že ich okolo vás nejazdí veľa. Prečo? Pretože sa ich veľa nepredalo. Peugeot vám bude tvrdiť, že trh nebol na tak prelomový model pripravený, prišiel v nesprávnu dobu a podobne. Skrátka budete počúvať všetky tie reči, ktoré musí marketingové oddelenie narýchlo vymýšľať, keď potrebuje zdôvodniť neúspech modelu, do ktorého vkladala automobilka veľké nádeje. Zapamätajte si, automobilka sa nikdy nepustí do projektu, z ktorého nechce vytrieskať čo najviac peňazí. To dokazuje aj prístup, s akým sa konštruktéri pustili do stavby modelu 1007. Použili komponenty známe z iných Peugeotov a celé to okorenili zaujímavo vyzerajúcimi elektricky ovládanými bočnými dverami. Pokiaľ ste z doteraz napísaného usúdili, že model 1007 nenávidím, nie je to celkom pravda. Symbolizuje odvahu úzkej skupiny ľudí presadiť do výroby niečo nekonvenčné a vykročiť z radu. Bohužiaľ to bol v tomto prípade krok vedľa, čo však neznevažuje jeho existenciu a fakt, v roku 2004 predstavoval model 1007 žiadané osvieženie aktuálnej ponuky automobilky.
Sporadický výskyt auta na trhu jazdených vozidiel má vždy svoje konkrétne dôvody. Prípade tohto auta to bola predovšetkým veľmi ambiciózna cena. Navyše odvážlivci, ktorí do mestského Peugeotu investovali, boli často konfrontovaní s náhodnou súhrou udalostí, ktoré nepríjemne často končili fatálnymi poruchami. A hádam netreba pripomínať, že negatívna reklama sa šíri rýchlejšie ako mor.
Peugeot to veru nemal krátko po nástupe modelu 1007 do predaja ľahké. Ale sčasti si za to môže sám. Svojich zákazníkov totiž staval do pozície pokusných králikov. Ktosi v Peugeote vymyslel, že hlavným ťahákom modelu 1007 budú elektrické dvere. Fajn, ale budú fungovať aj reálnom svete? „Uvidíme,“ povedali si Francúzi a pustili elektrifikovaný Peugeot 1007 medzi prvých zákazníkov. A dvere proste nefungovali.
Svetlé stránky
Silnou stránkou modelu 1007 bol jeho vnútorný priestor na predných sedadlách. Nad hlavou ste mali miesta až zbytočne veľa, na šírku a v pozdĺžnom smere ako v bežných kompaktných hatchbackoch (na predných sedadlách). Vzadu to bolo vzhľadom na menšiu dĺžku auta skromnejšie, ale keď ste nepotrebovali batožinový priestor, stačilo pozdĺžne posunúť dve samostatné zadné sedadlá a objavilo sa aj dostatočné miesto na kolená zadných pasažierov.
Beznádejný nebol tento Peugeot ani na ceste. V zákrutách dokázal rozhodne viac, ako by ste od tak vysokého auta mohli za normálnych okolností čakať. Predná náprava mala dosť priľnavosti a pomocou presného riadenia ste ju dokázali navádzať do zákrut s uspokojujúcou presnosťou. Auto bolo nervózne len na zlých povrchoch, ktorých je však na Slovensku požehnane. Jednoduchý podvozok je pomerne odolný a dobre rozoberateľný. Na našich cestách výrazne trpia len pružné uloženia náprav, ktoré majú nečakane krátku životnosť.
Slabé motory
Základné verzie 1007 mali pod krátkou prednou kapotou dýchavičný štvorvalec 1.4 8V OHC s výkonom 55 kW (75 k). Jeho korene siahajú ešte do osemdesiatych rokov a aj keď je príjemne pružný, v relatívne ťažkom modeli 1007 stratil svoju pôvodnú vitalitu. Nároky na aspoň priemernú dynamiku znamenajú vytáčanie do vyšších otáčok a spotrebu, ktorá je na segment mestských áut až neslušne vysoká.
Podstatne rozumnejšou motorizáciou je technicky príbuzný agregát 1.4 16V. Prepracovaná šestnásťventilová hlava sa pri rovnakom vŕtaní aj zdvihu postarala o nižšiu kompresiu, výkon 65 kW (88 k) a plynulejší priebeh krútiaceho momentu (aj zásluhou variabilného časovania nasávacích ventilov).
Najvýkonnejšou alternatívou je štvorvalec 1.6 16V (80 kW/109 k), ktorý však Peugeot v bežných verziách dosť nelogicky kombinoval výlučne s robotizovanou prevodovkou 2-Tronic. Je to vlastne len premenovaný Sensodrive a tí, ktorí s ním majú skúsenosti, určite vedia, že vo svojich začiatkoch nepatril medzi dvakrát premyslené automobilové vynálezy. Dva servomotory radili prevodové stupne a jeden sa staral o vypínanie spojky. Dobrá myšlienka však v praxi nefungovala vždy podľa predstáv. Rozjazdy neboli plynulé a ovládanie spojky často prestávalo fungovať a vykazovalo vôle. Až verzia 1007 RC ponúkla kombináciu motora 1.6 16V a manuálnej prevodovky. Na cenu sa však radšej nepýtajte.
V naftovej ponuke figurovali motory 1.4 HDi (50 kW/68 k) a 1.6 HDi (80 kW/109 k). S Peugeotom 1007 si rozumeli lepšie ako benzínoví príbuzní, pričom si za svoje služby nepýtali viac. Ani so slabším 1.4 HDi ste neboli vyslovenou brzdou v premávke, hoci na bláznivé predbiehacie manévre sa predsa len nehodil. Jediným vážnejším problémom týchto motorov bol zlyhávajúci EGR ventil.
Keď ste sa už do modelu 1007 zahľadeli, nikto vás odhovárať nebude. Je ich málo, stále je originálny a v meste sa s ním výborne manévruje. Len si dajte pozor na kombináciu motora a prevodovky. Slabý motor s prevodovkou 2-Tronic by vás mohli rýchlo sklamať. A čo je ešte dôležitejšie, nezabudnite si vyskúšať funkčnosť dverí.
História modelu | |
---|---|
2004 | Predstavenie sériového modelu 1007. |
2005 | Spustenie predaja, benzínové motory 1.4 8V (55 kW/75 k), 1.4 16V (65 kW/88 k), 1.6 16V (80 kW/109 k), naftový motor 1.4 HDi 8V (50 kW/68 k). Motor 1.6 16V iba s robotizovanou prevodovkou 2-Tronic. |
2006 | Dynamickejšia verzia 1007 RC s motorom 1.6 16V kombinovaným s manuálnou prevodovkou. |
2007 | Naftový motor 1.6 HDi 16V (80 kW/109 k). |
Časté poruchy: |
---|
Poruchy elektricky ovládaných dverí, zhasínanie studeného motora z dôvodu porúch palivového čerpadla, poruchy elektrickej siete, zle fungujúce vypínanie spojky v prevodovke 2-Tronic, vôle v uložení prednej nápravy, opotrebovaný dvojhmotový zotrvačník (HDi), nefunkčný EGR ventil (HDi). |
Naše odporúčanie: |
Vyhnite sa najslabšiemu benzínovému motoru 1.4 8V (55 kW/75 k). S ťažkým autom má veľa práce a žerie pri tom viac ako si viete predstaviť. V kombinácii s prevodovkou 2-Tronic je to hotové nešťastie. |
Lepšou voľbou je 1.4 16V (65 kW/88 k) alebo ktorýkoľvek z naftových motorov. Motor 1.6 16V sa kombinoval len s prevodovkou 2-Tronic, čo ho automaticky diskvalifikuje. |