Klasická schéma štvortaktu so štyrmi pracovnými cyklami – sanie, kompresia, expanzia a výfuk – spoločnosti Ilmor už nestačila. Kde sa však vzal piaty takt? Na prvý pohľad ťažká hádanka má pomerne jednoduché riešenie. Ale tak to už pri geniálnych nápadoch býva. O piaty takt sa postaral prídavný valec, ktorý dokáže z výfukových plynov opúšťajúcich dva klasické valce získať expanziou ešte ďalšiu zvyškovú energiu, ktorá by sa inak stratila do nenávratna. Dva valce teda pracujú v klasickom 4-taktnom režime, kým veľký centrálny nízkotlakový valec zabezpečuje len dodatočnú expanziu a konečný výfuk. Keďže spálené plyny opúšťajú dva klasické valce raz za dve otáčky kľukového hriadeľa, centrálny valec dostáva čerstvú zásobu výfukových plynov v každej otáčke.
Foto: Ilmor
Princíp to však nie je úplne nový. Už niektoré parné motory využívali postupnú expanziu vo viacerých nízkotlakových valcoch, až kým nevyťažili z rozpínajúcej sa pary maximum. Pre spaľovací motor však túto myšlienku aplikoval až Gerharg Schmitz v roku 1999 a jeho patentu sa chytila spoločnosť Ilmor. Výsledkom takejto dvojitej expanzie je vyššia účinnosť spaľovania. Posúďte sami. Experimentálny preplňovaný trojvalec Ilmor s nezvyčajne vysokým kompresným pomerom 14,5: 1 má objem len 700 ccm, no dosahuje výkon 130 koní (96 kW) a ponúka 166 Nm krútiaceho momentu. To zodpovedá parametrom klasických štvorvalcov s objemom 1,8 až 2,0 litra. Mal by mať pritom o 10 % nižšiu spotrebu.
Foto: Ilmor
V porovnaní s obdobne výkonnými motormi je pritom o 20 % ľahší. Výhodou je, že 5-taktný princíp si vystačí s klasickými technológiami a súčiastkami, takže jeho výroba by nemala byť o nič náročnejšia ako výroba bežných motorov.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda